Práce našich žiakov

Daľšie slohové práce        Výtvarné práce


Poobedie v škole mojimi očami.

Som žiak internátnej školy, a tak poobedie trávim so spolužiakmi a vychovávateľmi. Ako taký deň vyzerá?
Po dobrom, niekedy chutnejšom obede s mojimi kamarátmi, odchádzame na dennú.. Na čele s pánom vychovávateľom plánujeme naše ďalšie chvíle. Priznám sa, občas to vyzerá ako priamy prenos z parlamentu. Dôležité je, že sa nakoniec dohodneme. Niektorí z nás odchádzajú na krúžky, iní pozerajú televízor, alebo počúvajú rádio. Príde čas prípravy na vyučovanie a vtedy chceme všetci spať. Ale keď musíš, tak musíš!
Občas si deň spríjemníme menšou vylomeninou. Po večeri vedieme dlhé chlapčenské a dievčenské rozhovory, ktoré trvajú až do večierky. Na internáte je každý deň iný a niečím výnimočný. A to je dobre.
Jaroslav Filo, 8. ročník

Škola mojimi očami

        Od začiatku štúdia na tejto škole sa deti snažia zvyknúť na internát.
Začína sa to príchodom (ja som prišiel až vo štvrtom ročníku), ale väčšina je tu od 1. triedy. Ťažko sa zvyká na cudzie prostredie a nových ľudí, ktorých nepoznáme. (U mňa to bolo taktiež ťažké). Učitelia sa snažia, aby si tu žiaci našli svoje miesto, ale naučiť sa to nedá. Keď žiaci prídu na internát, tak si ťažko zvykajú na školskú stravu. Najhoršie si zvykajú nevidiaci, kým sa zorientujú v novom prostredí. Prejde dosť času. Niekomu to trvá kratšie, iným zasa dlhšie. Niektoré deti, ktoré prichádzajú z bežných škôl, sú aj radi, že sa im učitelia viacej venujú (poznám to z vlastnej skúsenosti). Keďže je to opis, mali by sme ničo začať opisovať. Opíšeme teda denný program deviatakov.
Niekto sa dá ráno zobudiť skôr, aby sa mohol ešte niečo doučiť. Škola sa nám zažína o ôsmej hodine. Čaká nás dlhých šesť hodín vyučovanie, na ktorých sa vždy niečo dozvieme. Poobedie si spríjemňujeme relaxom - čítanie kníh, pozeranie Tv, hra na PC atď. Nastáva príprava na nasledujúci deň. Samozrejmosťou pre nás je pomôcť sa mi sebe, ale aj druhým. Pomôžu nám aj vychovávatelia (občas keď si naozaj nevieme dať rady). Keďže sme nevidiaci, pripravujeme sa na prijímačky s vychovávateľmi a učiteľmi. Robia s nami testy a všelijakými spôsobmi si s nami opakujú. Troma slovami chcú nám pomôcť.
Sme radi, že takáto inštitúcia existuje, a hlavne ľudia, ktorí v nej pracujú. Ďakujeme, bez Vás by sme boli maličkými mravcami spoločnosti!
Ďakujeme, že ste!
Pavol Krška 9.b

Škola našimi očami

        Čoskoro opustíme lavice tejto školy a pred nami sa otvárajú brány do iného sveta. Možno práve teraz je vhodný čas obzrieť sa späť na predchádzajúcich osem rokov.
Prvý deň v škole sme prijali s veľkým nadšením. Keď sme vstúpili do triedy, prekvapilo nás jej malé osadenstvo. Z malých nezbedníkov sa čoskoro stali kamaráti, ktorým priateľstvo vydržalo deväť rokov. Cesta k priateľstvu nebola vždy priamočiara. Každý z nás bol iný s rozdielnym postihom. Krok po kroku sme si vyhľadávali cestičky nielen medzi sebou ale aj učiteľmi a vychovávateľmi. Z malých nezbedných prváčikov čoskoro vyrástli "dospelácki deviataci".
A čo nám naša škola dala? Všetci budeme pokračovať v štúdiu na bežnej strednej škole. Keď sa zamyslíme nad hodnotami, ktoré si z tejto školy odnášame, môžeme konštatovať, že okrem vedomostí je to aj čosi iné, o čo sme my bohatší. Sme iní. Tolerantnejší, chápavejší, trpezlivejší a každý z nás verí, že okolie nám tieto vlastnosti vráti. A ešte niečo. Nedávno jeden herec vyhlásil, že keby stratil zrak asi by to neprežil. A práve to sme sa tu naučili, prežiť sa dá aj žiť a dokonca plnohodnotne.
Janka Fibichová a Janka Mikulíková 9.a