Sme slabozrakí a nevidiaci. Sme iní? V čom sa odlišujeme od zdravých detí?
Čím sa naša škola líši od iných? Najmä tým, že medziľudské vzťahy si vyžadujú veľkú dávku tolerancie a spolupatričnosti. Tieto dve veci sa nedajú naučiť. Už prvé naše kroky vedú k tomu, aby tolerancia a spolupatričnosť sa stali našou súčasnosťou. Nie je to vždy také jednoduché. Bola som žiačkou bežnej školy dva roky. No učitelia nedokázali odhadnúť môj problém, aj keď sa snažili. Po príchode sem sa veci zmenili. V triede je oveľa menej žiakov ako na bežnej škole. Učitelia sa môžu venovať každému žiakovi individuálne.
V čom nám škola uľahčuje život? Onedlho naše kroky povedú na bežné stredné školy. Ani pre jedného to nebude ľahká cesta. Ale každý z nás má pocit, že počas pobytu tu, sa nám postupne podarilo vyrovnať sa s našim postihnutím. My nie sme iní, sme len niečím výnimoční. Máme iný pohľad na svet, určite vieme viac pochopiť problémy iných. Svoj zrakový handicap vieme vhodne nahradiť (hlavne novou technikou), čo nám nebráni plne sa zapojiť do bežného života. Oproti žiakom z bežných škôl sme tolerantnejší, vnímavejší a možno aj dospelejší.
Hoci každý z nás má z budúcnosti trochu strach, vieme, že po pobyte v našej škole, budú naše kroky do života oveľa istejšie.
Jana Fríbertová, Kristína Cesnaková 9. b